scrolltop scrollbottom

Rozhovory

Devätnásťročný talent odohral stý zápas medzi mužmi, oslávil ho gólom
Filip Sabo | 05.12.2017 18:51:48

"Gladiátorom" sa v hokejovom derby s Bratislavou po slabšej prvej polovici stretnutia nepodarilo v dramatickom finiši vyrovnať. Po záverečnej siréne sme si vzali na slovíčko 19-ročného nádejného útočníka Trnavy - Filipa Mravu. Ambicózny hokejista, ktorý načal druhú stovku zápasov medzi mužmi, si ide tvrdo za svojím životným cieľom. Patrí k veľkým talentom prvej hokejove ligy, ale v mladom veku stojí nohami pevne na zemi. Odchovanec trnavského hokeja sa snaží odvádzať čo najlepšie výkony pre svoj klub a rád by sa so svojimi spoluhráčmi prebojoval do play-off.

Náročný november pre Trnavu

Bratislava Vás v prvej tretine do ničoho nepustila a potom sa vám už nepodarilo dohnať gólovú stratu...
Za prehru v tomto stretnutí si môžeme sami, pretože sme v úvode spali a zbytočne chybovali. Tá prvá tretina bola z našej strany fakt hrozná. Zobudili sme sa až v tej druhej a bohužiaľ to bolo neskoro.

Počas novembra utŕžila Trnava dve vysoké porážky s Michalovcami a dvadsitkou. Čo zapríčinilo tento výbuch?
V týchto zápasoch sme predviedli naše najhoršie výkony v tejto sezóne. V Michalovciach to bolo ovplyvnené aj tým, že sme na východ cestovali v oklieštenej zostave, čo sa prejavilo. Doma s dvadsiatkou sme totálne vyhoreli. Možno to spôsobilo aj to, že sme mali náročný program a za sedem dní sme odohrali päť stretnutí.

V kľúčovom súboji s Považskou Bystricou sa vám však podarilo vyhrať. Čo ste si povedali v kabíne?
Všetci sme si boli vedomí, že ide o veľa, pretože Považská by sa na nás dotiahla. Myslím si, že sme zahrali dobre. Výsledok sme si postrážili a zaslúžene sme vyhrali.

V sťažených podmienkach myslia na play-off

Hokej v Trnave funguje v skromných podmienkach. Dá sa držať krok s ostatnými tímami?
Máme to ťažšie oproti mužstvám, ktoré pôsobia na profesionálnej úrovni. Často sa nám stáva, že máme problémy so zostavou, pretože veľa chalanov hrá hokej popri práci alebo škole. Nemožu si tak dovoliť vycestovať na niektoré zápasy vonku. Trénujeme väčšinou po večeroch, ale myslím si, že sa to dá a robíme, čo je v našich silách.

Počas sezóny prišlo aj k výmene trénera. Ako vnímate, že sa na trénersku lavičku vrátil Rudolf Macko?
S trénerom sme sa všetci poznali a vedeli sme, do čoho ideme. Keď prišiel, tak sa nám aj začalo trošku dariť a povyhrávali sme pár zápasov. Momentálne sa však znova trápime.

Celú sezónu sa tímu nedarí využívať presilové hry. Venujete nácviku tejto hernej činnosti špeciálny čas?
Trénujeme to veľmi často, skoro na každom tréningu. Proti Bratislave sme nevyužili štvorminútovú presilovku a ani presilovku 5 na 3, čo nám vlastne prehralo zápas. Musíme asi trénovať lepšie.

Je pozorovať na mladom mužstve pokrok a ako vidíte šance na play-off?
Podľa mňa tam určite pokrok je a zlepšujeme sa. Len už sa nachádzame v polovici sezóny a šťastie by sa mohlo obrátiť aj na našu stranu. Myslím, že zápasy sú dobré, len vždy zlyhávame v kľúčových momentoch, čo nás často stojí body. Dovolím si tvrdiť, že v play-off budeme a je len otázkou času, kedy sa dostaneme na postupovú priečku. Snažíme sa o to v každom stretnutí. 

Nelieta v oblakoch, no sníva o reprezentácii

V tejto sezóne dostávate dostatok priestoru v prvej formácii s Dávidom Schmidtom a Ninom Szalayom. Ako si spolu rozumiete?
Musím povedať, že je to super. Sú to obaja výborní hokejisti. S Dávidom sme spolu prakticky už od začiatku sezóny a Nino sa k nám pripojil okolo desiateho kola. Na ľade si rozumieme a nemôžem sa sťažovať.

V prvej lige patríte k najlepším nahrávačom, ale prechod medzi seniorov asi nebol príšliš jednoduchý...
Už to mám v sebe asi od malička. Vždy som radšej na gól nahral spoluhráčovi, akoby som ho sám dal. Priznám sa, že to bolo náročné. Prvú sezónu som si zvykal trochu ťažšie, lebo som v podstate prešiel od dorastu rovno k mužom. Minulý rok som sa viacej oťukal a už som si zvykol. Teraz je to už v poriadku a celkom sa mi darí.

Nemali ste ponuky z vyšších líg, prípadne iných tímov?
Pred sezónou som mal ponuku ísť hrať do iného klubu v prvej lige, ale pre mňa je dôležitý ice-time. Bál som sa, že tam by som nedostával taký priestor na ľade ako dostávam teraz. Práve preto som sa rozhodol zostať.

Na Spiši ste odohrali jubilejný stý zápas medzi mužmi. Ako vnímate, že sa vám to podarilo v tak mladom veku?
Som hlavne veľmi vďačný, že som ako mladík dostal takú veľkú šancu v prvom tíme a snažím sa to oplácať čo najlepšími výkonmi. Škoda, že sa nám tam nepodarilo zvíťaziť. Podobne ako s Bratislavou, ani na Spiši sme nezachytili úvod stretnutia a začali sme hrať, až ked sme prehrávali o tri góly. Podarilo sa nám dať aj kontaktný zásah, ale súper si záver ustrážil a zaslúžene vyhral.

Prišlo aj na nejakú oslavu so spoluhráčmi v kabíne?
Neoslavovali sme nijako špeciálne. Najlepšie by bolo, keby sa nám to podarilo osláviť víťazstvom, ale to sa nám, žiaľ, nepodarilo. Blížia sa však moje narodeniny, tak to spojíme a chlapci v šatni to určite nejako pocítia.

Kariéru máte prakticky celú pred sebou. Čo by ste chceli v hokeji dosiahnuť?
Môjím hlavným cieľom je živiť sa v budúcnosti hokejom. Nemám žiadne veľké očakávania ani hlavu v oblakoch. Chcem čo najviac hrať a poctivými výkonmi sa prebojovať čo najďalej. Najviac by som si vážil, ak by som dostal možnosť reprezentovať svoju krajinu. To je však ešte ďaleko a momentálne pôsobím v Trnave, kde snažím sa hrať najlepšie ako viem.