scrolltop scrollbottom

Rozhovory

Hral proti Crosbymu, ochutnal ťavie mäso a chce sa vrátiť do extraligy
Filip Sabo | 28.12.2017 19:46:41

Spišská Nová Ves zakopla v Trnave a trošku prekvapivo podľahla "Gladiátorom". Po stretnutí sme sa porozprávali s hosťujúcim obrancom - Michalom Korenkom. Muž, ktorý toho zažil vo svojej hokejovej kariére naozaj veľa a precestoval takmer celý svet sa rozohráva u Spišiakov. Porozprával nám, ako funguje hokej v rôznych častiach sveta, čo kuriózne sa mu na cestách prihodilo a s úsmevom na tvári spomína na svoje hokejové začiatky. Tridsaťročný spoľahlivý zadák sa cíti stále mladý a rád by si ešte zahral extraligu v rodnom Poprade.

Skrat, ktorý rozhodol

Zápas na ľade Trnavy ste začali dobre, ale nakoniec sa vám nepodarilo získať body. Čo rozhodlo?
Vstup do stretnutia sme mali dobrý, podarilo sa nám streliť prvý gól a povedali sme si, že budeme hrať zodpovedne. Čakali sme, že chlapci z Trnavy na nás vybehnú. Žiaľ, iba prvých pätnásť minút sa nám to darilo, potom prišiel nečakaný skrat, keď sme inkasovali tri rýchle góly a zápas sa zlomil.

Nepodarilo sa vám tak nadviazať na vysoké domáce víťazstvo s Dubnicou...
S Dubnicou sme prvú tretinu hrali trochu laxnejší hokej. Dostali sme tri lacné góly, ale po prvej tretine sme si v kabíne povedali, že takto doma hrať nemôžeme. Začali sme predvádzať viac nátlakový hokej. Podarilo sa nám vyrovnať a dať aj rozdielový gól. V tretej tretine sme pridali ďalšie góly v presilových hrách a to rozhodlo zápas. Výsledok sme si už ustrážili a zaslúžene vyhrali.

Zahral si s hviezdami NHL

V mladom veku ste si vyskúšali pôsobenie v zámorskej QMJHL. Čo zavážilo pri rozhodovaní?
Pravdupovediac, nič. Prišiel telefonát, či chcem ísť hrať do zámoria. Mal som sedemnásť rokov, nikoho som sa nepýtal a rozhodol som sa, že idem. Jednoducho som si zbalil veci a odišiel za oceán. Bola to pre mňa skvelá šanca a nakoniec aj skúsenosť. Vidieť, ako tam tí mladí chlapci trénujú a ako sa v Kanade pripravujú na NHL, bolo úžasné. Pozorovať celý ten proces od tréningov, marketing až po zápasy... Kanadská juniorka je vlastne ako taká malá NHL.

Splnila súťaž vaše očakávania?
Bola to naozaj kvalitná súťaž, ale keď sme hrali Memorial Cup, tak sme sa stretli s mužstvami z Western Hockey League, a tam bolo vidieť, že sú o level vyššie. Mali prepracovanú defenzívu, boli silnejší na puku a kvalitou nás predčili. Krok odísť do Kanady rozhodne neľutujem. Zahral som si dokonca proti Sidney Crosbymu. U nás v tíme hrali chalani, čo momentálne pôsobia v NHL ako napríklad David Perron či brankár Jonathan Bernier. Takisto bol mojim spoluhráčom aj slovenský brankár Jaroslav Halák.

Vo vašej poslednej sezóne ste získali majstrovský titul...
To bolo niečo neskutočné. My sme totiž play-off prešli ako nôž maslom. Mali sme na konte šestnásť víťazstiev a len jedinú prehru. Po presune do Vancouveru, kde sa stretli všetci víťazi, sme však narazili na silnejšie mužstvá. Navyše sa nám zranili kľúčoví hráči ako napríklad brankár Bernier a nemali sme toľko šťastia. Škoda toho, mohlo to byť ešte o niečo lepšie.

Ako sa vám páčil život po osobnej stránke?
Býval som v milej rodine, čo sa týka toho, tak som mal fantastické zázemie. Mal som všetko, na čo som si len spomenul. Dokonca som od nich dostal aj auto. Pôsobili sme síce v Quebec Major Junior Hockey League, ale boli sme americké mužstvo. Otec rodiny ma brával aj na zápasy NFL, čo bol naozaj skvelý zážitok. Rád na to obdobie spomínam.

Nasledoval návrat do rodného Popradu. Nemali ste možnosť zostať v zámorí?
Na toto sa mi ťažko odpovedá. Tam to trošku nezvládol môj agent, ale nechcem sa na nikoho vyhovárať. Stále mi hovoril, že všetko bude a nakoniec mi povedal, aby som si niečo dohodol v materskom klube. Z Popradu chceli chlapcov z Ameriky naspäť, takže v tom problém nebol. Asi som sa moc spoliehal na svojho agenta, ale dnes by som už situáciu riešil inak. To sa však už nedá a tak som sa vrátil do Popradu. Ako dvadsaťročný som hral extraligu, takže to pre mňa bolo celkom fajn.

Nádherné Alpy a pohodový život vo Francúzsku

Po čase ste sa rozhodli odísť do Francúzska. Bol to správny krok?
Francúzsko bolo skvelé. Dostal som sa tam cez jedného brankára, ktorý tam chytal. Dal mi kontakt na agenta a do dvoch dní prišiel kontrakt. Rozhodol som sa to skúsiť a určite neľutujem. V Briançone sme mali kanadského trénera, číže sme fungovali ako zámorské mužstvo. Čo sa týkalo tréningov, posilňovne alebo mítingov, tak všetky tímové akcie šlapali ako švajčiarske hodinky. V Dijone sme mali kvalitné mužstvo, ale akosi nefungovala chémia v šatni. Už keď som prišiel, tak súťaž bola kvalitná a každý rok prichádzalo viac Kanaďanov, ktorí zdvihli úroveň hokeja ešte vyššie. Preto začali na sebe makať aj Francúzi, lebo vedeli, že si môžu dobre zarobiť. Momentálne je francúzska liga veľmi dobrá, len si myslím, že je trošku menej rešpektovaná.

Aké podmienky panovali vo francúzskom hokeji?
Čo sa týka týchto vecí, tak v každom klube, kde som pôsobil, všetko fungovalo. Od ubytovania cez stravu, výstroj, až po pásky na hokejky. Všetko bolo zabezpečené. Veľa ľudí si myslí, že v nie príliš hokejovej krajine to nefunguje, ale Francúzi boli v tomto veľmi precízni. Hráči mali všetko pripravené tak, aby sa nesťažovali a mohli sa plne sústrediť na hokej. Peniaze chodili včas a vždy k prvému dňu v mesiaci. Raz sa stalo, že výplata meškala tri dni a hneď prišiel prezident klubu a začal sa ospravedlňovať, že ho to mrzí a veci vyriešil.

Život tam musel byť krásny, ale pre Slováka určite aj trošku iný...
Pri Francúzoch som zažil naozaj množstvo kuriozít, až som sa chytal za hlavu, ako to oni berú. Človek si ide niečo vybaviť na úrad alebo do banky a oni povedia, že to bude tak o týždeň, prípadne dva. Na všetko mali čas a nikam sa neponáhľali. Majú svoj režim a buď sa mu musíte prispôsobiť, alebo máte smolu. Ale život tam bol krásny. Briançon aj Chamonix sa nachádzali v Alpách, takže okolie a príroda boli nádherné. Páčilo sa mi tam a pre človeka je to skvelá krajina na život.

Mäso z ťavy v Kazachstane či problémové Poľsko

Jeden rok ste strávili aj v studenom Kazachstane. Mnohí hovoria, že je to krajina kuriozít. Súhlasíte?
Rozprával som sa s agentom, či by sme to nevyskúšali. Povedal som si, že prečo nie a zažil som veci, ktoré sa skutočne tak často nevidia. Po hokejovej stránke mi to dalo naozaj veľa. Rusi a niektorí Kazaši veľmi dobre korčuľovali a nehrali sa moc s pukom, čiže som sa zasa niečo nové priučil. Letná príprava bola neskutočná drina. V auguste sa makalo doslova od rána do večera. Život tam bol zaujímavý a trochu iný. Dostali sme ochutnať napríklad mäso z ťavy alebo koňa, čo sú pre nich úplne bežné veci.

Vaše angažmá sa však skončilo predčasne a sezónu ste dohrali v Bardejove...
V tej sezóne sme mali dobré mužstvo a boli aj výsledky. Vo vedení asi cítili, že by mohol prísť úspech a vo februári mi oznámili, že na play-off so mnou nepočítajú. Ak chcem, môžem odísť domov. Potvrdili sa fámy o týchto krajinách, že vás môžu vyhodiť zo dňa na deň. Ozvali sa mi z Bardejova, či by som im nechcel pomôcť v play-off. Samozrejme som chcel sezónu niekde dohrať a neváhal som. V Bardejove to bolo veľmi zaujímavé. Na jednej strane sa tam zišla dobrá partia, ale je škoda, že sme narazili práve na Detvu. 

Zahrali ste si aj v Poľsku, ako by ste ohodnotili svoje pôsobenie u susedov na severe?
V Poľsku je pár kvalitných mužstiev, taká top štvorka. Tieto tímy boli naozaj dobré a zbytok ligy bol priemerný. Hral som tam spolu aj s Braňom Fábrym a bolo to zvláštne. Nastali tam aj problémy s financiami, že sme stále čakali na výplaty. Tri mesiace sme nedostali peniaze, potom prišlo všetko naraz a stále dokola. Ani po hokejovej stránke to nebola dobrá voľba. Išiel som tam s tým, že budem blízko domova a pri rodine, no nenaplnilo to moje očakávania.

Zahral si v budapeštianskom Winter Classic

Cesta zahraničím pokračovala a zakotvili ste v tíme SC Csíkszereda...
Hrali sme domácu, teda rumunskú súťaž a takisto aj Erste ligu, teda predchádzajúcu MOL ligu. Zápasy boli robené tak, že všetko v Rumunsku bolo prispôsobené programu MOL ligy. Stretnutia sa nekrižovali a vzájomné duely proti Brašovu a ostatným rumunským tímom sa zarátali do oboch tabuliek, aby sme všetko nehrali dvakrát.

Mal hokej v Rumunsku potrebnú kvalitu?
Oni si zakladali na domácich hráčoch, ale tí nemali potrebnú kvalitu a hokej nebrali príliš vážne. Mali svoje teplé miestečká a prvý problém pri prehre bol, že legionári hrali slabo. Celkovo sa vina za prehru hádzala vždy len na legionárov a naopak, keď sa vyhralo, tak sa chválil celý tím. Maďarské mužstvá mali obrovskú kvalitu a ťažko sa proti nim hralo. Budapešť alebo Miškolc, to boli tímy, ktoré hrali dobre na puku a výborne korčuľovali. Kvalitou predčili ostatné tímy v lige.

Ako to bolo s diváckou podporou. Javili Rumuni záujem o hokej?
Musím uznať, že v Rumunsku bola naozaj obrovská podpora od fanúšikov. Na domáce zápasy chodilo množstvo ľudí a takisto cestovali za nami aj na výjazdy. Podporovali nás, fandili a stáli za nami. Dokonca som sa zúčastnil aj zápasu Winter Classic. Hral sa v Budapešti a vycestovalo za nami množstvo fanúšikov. Bol to naozaj neskutočný zážitok.

Podstatnú časť kariéry ste strávili mimo Slovenska. Chceli by ste už zotrvať doma?
Momentálne hrám za Spišskú Novú Ves, kam ma poslal Poprad, aby som si zatrénoval a rozohral sa. Po týždni ma zavolali naspäť, aby som zaskočil v zápase proti Banskej Bystrici. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie, ale rád by som si ešte zahral extraligu. Dúfam, že sa mi to podarí a ešte sa vrátim do Popradu. Mám tridsať rokov a na hokej som ešte mladý, takže chcem hrať.


Foto: wikimedia.org