scrolltop scrollbottom

Rozhovory

Pohodové Nórsko či „namakaná" Amerika. Dnes už ale odovzdáva skúsenosti doma
Peter Košťál | 26.10.2017 18:58:19

Za topoľčianskych „Žochárov“ už druhú sezónu hráva skúsený zadák Juraj Ďurčo. V práve prebiehajúcej sezóne je so skoro pol bodom na zápas najproduktívnejším bekom mužstva. Štyridsaťročný obranca si okrem slovenskej prvej ligy a extraligy, v ktorej dlhé roky nastupoval za Duklu Trenčín a vybojoval si s ňou i majstrovský titul, skúsil aj iné krajiny vo svete. Okrem susedného Maďarska si zahral v zámorskej americkej CHL, britskej lige či Nórsku. Ostrieľaný „svetobežník“ tak ponúka trochu iný pohľad na hokej predovšetkým mladým hráčom.

Proti Bratislave rozhodovali presilovky

Dnešná prvá tretina bola pomerne vyrovnaná, no začiatok druhej vám vôbec nevyšiel...
Ja by som skôr povedal, že samotný začiatok zápasu nebol z našej strany ideálny, čo by sa nemalo stávať.  Dosť sme tam zaspali a prvé minúty sme hrali kostrbato. Ku koncu úvodnej tretiny sme ale dokázali súpera zatlačiť a trochu sme ožili. Na začiatku druhého dejstva sme síce inkasovali gól, no neskôr sme si vytvorili v útočnom pásme tlak, hrali sme presilovky, až sa nám v závere podarilo vyrovnať. To nám opäť pomohlo k oživeniu hry a v tretej tretine sa nám našťastie ešte podarilo pridať nejaký ten gól a vytvoriť si náskok. Využili sme presilovku päť na tri a dostali sa do vedenia. Určite však klobúk dolu aj pred Bratislavou, no na druhej strane naši chalani tiež zamakali a hlavne druhá polovica stretnutia bola z našej strany podľa mňa veľmi dobrá a napokon aj rozhodla.

Hrávate v prvej formácii. Ste spokojní s takým časovým prídelom?
Áno, podľa mňa tiež hrávam naozaj veľmi často. Som tu jeden z najstarších a tých najskúsenejších, takže by som hádam aj mal (smiech). Tréner ma stavia aj na presilovky a za jedno stretnutie odohrám pomerne dlhý čas. Musím však povedať, že presilovky nám doposiaľ príliš nešli, no stále na tom pilujeme. Dnes sa nám do kádra vrátil po zranení Albín Podstavek, čo bolo cítiť, ožili sme a z početných východ sme aj strelili dva góly. Po dnešku sme teda spokojní a veríme, že Albín už bude zdravý a budeme pokračovať v týchto výkonoch i naďalej.

Možno aj to je dôvod takej bodovej efektivity. Patríte medzi najproduktívnejších hráčov...
Ja v mojom veku zrovna na tieto body už nejako ani nemyslím. Zaujímajú ma skôr celkové výsledky nášho mužstva, a keď vyhráme, tak som šťastný a radujem sa spolu s ostatnými chlapcami. Myslím si, že hokej je práve o tom a nezáleží, či mám viac alebo menej bodov. Vôbec ma to nezaujíma (úsmev).

Trápenie v koncovke často zbytočne kotví v hlavách

Po zbabranom prvom zápase proti Michalovciam ste mali v Topoľčanoch úvod sezóny veľmi dobrý. V čom spočíval úspech?
Jeden dôvod podľa mňa je, že sme boli dosť strelecky efektívni. Dávali sme góly a vďaka tomu sme aj vyhrávali. Práve v tom bol problém zas v posledných dueloch, keď sa nám nedarilo vsietiť skoro ani jeden gól. Pri priebežných stavoch 0:0 alebo 0:1 to je potom vždy o to ťažšie, ak jednoducho nedokážeme trafiť bránku. V takej situácii sa veľmi ťažko hrá. Stačí, že počas trištvrte zápasu neskórujeme a chlapci začnú byť nervózni, v rukách majú väčší stres a všetko sa to v konečnom dôsledku prejaví na hre tímu. Takže niekedy treba len vypustiť všetok ten stres z hlavy von a nemyslieť iba na to, že musím a musím dať gól. Všetko postupne príde. Na druhej strane, máme mladý káder, takže sa niet čomu čudovať. Každý si tým prešiel. Ale pracujeme na tom a nemôžeme im všetko len zazlievať. Avšak treba byť na nich aj tvrdý a hlavne, aby na tom robili počas tréningov, nech nevypúšťajú situácie a stále hrajú naplno.

Hlavným problémom nasledujúcich troch prehier po sebe len s jedným streleným gólom teda bola neskúsenosť a neefektivita?
Určite veľmi aj to. Lenže stalo sa nám zároveň, že viacerí chalani mali nejaké zranenia, kvôli ktorým nemohli hrávať, čo dosť ovplyvnilo náš káder. Treba povedať na rovinu, že ho nemáme široký, a keď vypadnú dvaja či traja hráči, tak to hneď cítiť. Tento problém sa potom spojil s už spomenutým trápením v koncovke. Šance sme síce vytvorili, ale jednoducho to nešlo a trápili sme sa. Napriek tomu stále myslíme pozitívne a veríme, že nám góly budú pravidelne padať. Aj minulý týždeň sme už viac zabrali a pripísali si šesť bodov z deviatich možných. Povzbudilo nás to a nakoplo do ďalších stretnutí.

Zakliatym súperom pre vás sú asi Michalovce. Tri zápasy a žiaden strelený gól...
Áno, je to pravda, keďže sme Dukle v troch doterajších zápasoch nedokázali vsietiť ani jeden gól. Aj keď v tomto poslednom zápase (22. októbra, výsledok 0:3, pozn. red.) sme skoro dve tretiny držali nerozhodný stav, mali sme i nejaké šance, no práve asi tam sa ukázala skúsenosť Michaloviec. Z minima vyťažili maximum, v závere tretiny strelili dve bránky a prakticky rozhodli o stretnutí. My sme sa síce ešte cez tretie dejstvo snažili, no bolo to už viacmenej len také šliapanie vody. Nemohlo nám to padnúť, súper si to postrážil a bolo po zápase.

Práve na tretích Zemplínčanov strácate zatiaľ päť bodov. Trúfate si aj na top trojku?
Každý sleduje tabuľku, ale že by sme sa tým nejako trápili, to nie. Neriešime nič také, že musíme určitý tím silou-mocou dobehnúť. V piatok prídu Nové Zámky, musíme vyhrať. Ak sa nám to podarí, budeme len radi a zase takto potichučky, pomaličky chceme vyhrávať aj ďalšie súboje. Preto nechcem robiť nijaké vyhlásenia o našich cieľoch. Sezóna je ešte dlhá a uvidíme, čo prinesie. My sme radi za každé víťazstvo, tešíme sa z neho a potom sa aj trénuje s väčšou ľahkosťou. O to nám ide. Ambície sú ale vždycky a bez nich sa nedá hrať. No nemožno povedať, koľký chceme byť. Jednoducho túžime vyhrávať a byť čo najvyššie. A už kam sa dostaneme, tam sa dostaneme.

Stará zlatá generácia je preč a na novú sa zvyká ťažko

V Topoľčanoch hráte už druhú sezónu a hokej ožíva aj medzi divákmi. Pociťujete ich záujem?
Podľa mňa sme v prvom rade už minulú sezóny ľudí hokejom dosť pobláznili. Hlavne ku koncu sezóny sme dosť vyhrávali, navyše to play-off so Skalicou bolo fantastické, vybičované, v skvelej atmosfére. Žiaľ, nám to nevyšlo, ale ľudia zostali pri nás a viem, že sa aj tešili na ďalšiu sezónu. Takisto, keď sme ich stretávali, tak sa pýtali na hokej. V meste teda o hokej záujem je. Podobne sme radi aj za nový fanklub, ktorý máme od minulej sezóny. Vítame to a sme im vďační.

V našej extralige ste odohrali najviac zápasov za Duklu Trenčín a ste aj majster Slovenska. Ako si na tie časy spomínate?
Tak vtedy to boli zlaté časy a ešte som bol samozrejme mladší (úsmev). V tom čase ale hrávali iní hokejisti, človek sa mal od koho učiť. Celkovo však vtedy bola iná doba. Krásna, super, ľudia chodili na hokej, atmosféra bývala vybičovaná... Boli to krásne roky.

Za tých dvadsať rokov sa hokej na Slovensku podľa vás veľmi zmenil?
Hokej sa všeobecne stále mení, je kvázi rýchlejší a silovejší. Takisto sa zmenilo veľa vecí v oblasti tréningov či stravy. Všetko teda napreduje a z toho, čo je bežné dnes, sme pred dvadsiatimi rokmi kopu vecí vôbec nepoznali. Preto je ťažké niečo porovnávať a samotný hokej tiež. Pred dvadsiatimi rokmi boli dobrí hráči a stretnutia skvelé a vybičované, avšak teraz sú v ligách tiež kvalitní hráči. Možno ale na druhej strane stále platí, že o hokej je dnes menší záujem u ľudí. Ťažko mi je hovoriť, prečo tomu tak je. Môže to byť celkovo terajšou dobou. Každý by chcel totiž výsledky a dobrú hru, ale žiaľ, možno už odišla tá stará garda hráčov a prišla nová generácia, ktorú ľudia príliš nepoznajú a musia jej prísť najprv na chuť. Pravdou je, že ťažko prilákať fanúšika s novými mladými hráčmi.  Všetko teda chce len svoj čas. No myslím si, že treba myslieť aj pozitívne a netreba sa nejako opúšťať. Verím, že hokej u nás bude stále na vysokej úrovni. S novým vedením sa robia projekty a veci okolo toho, takže by som bol rád, keby všetko vyjde. A už potom ako divák sa na to budem pozerať (smiech).

Extraliga samotná sa po zmene vedenia uberá trochu iným, možno modernejším spôsobom. Pomáha to?
Myslím si, že treba niečo trochu obmeniť aj na Slovensku, lebo musím úprimne povedať, že podľa mňa hokej u nás miestami padol dosť nízko a bolo treba nájsť nejaké riešenie. S novým vedením sme sa napríklad v reprezentácii vybrali cestou kanadského trénera, čo u mňa osobne môže byť prínosom. Uvidíme, čo to prinesie, no ja dúfam, že ovocie. Nechám sa teda prekvapiť aj ja sám. Neviem, čo mám čakať, ale čo trochu počúvam, tak veľa ľudí je s tým spokojných a plných očakávania. Takže každopádne tomu verím a chalanom budem držať palce.

V zahraničí prežil krásne roky pokojného života

Skúsili ste vo svojej kariére viaceré hokejové i nehokejové destinácie. Tri a pol roka ste odohrali v Nórsku. Čo vás tam dostalo?
Jeden americký agent mi ponúkol, či by som tam nechcel ísť. Bola to dosť zaujímavá destinácia a mali sme dosť dobré podmienky aj všetko s tým spojené. Prežil som tam krásne roky čo sa týka života aj hokeja, ktorý mal naozaj vysokú úroveň. Mám na to krásne spomienky. Nóri sú hlavne ľudia, ktorí strašne veľa jedia aj žuvajú tabak a pijú kávu. To je asi také ich národné (úsmev). Ja som sa tam tiež naučil piť kávu. Tabak som žuval už predtým, tak to mi nebolo treba. Ale inak je typický ten ich nórsky pokojný život. Ľudia sú tam trošku iní, nenáhlia sa, spravia si pohodičku. Proste majú svoj svet. Preto som v Nórsku mal aj ja taký dobrý život. Bol som s rodinou, vyrastal mi tam syn. Takže z tohto hľadiska to boli tiež nádherné roky.

Okrem toho ste zakúsili aj EBEL ligu. Tá už bola viac porovnateľná s našou?
Porovnávať ligy navzájom sa nikdy nedá. Naša liga má určite svoju kvalitu, ebelka sa mi zas zdala trochu tvrdšia, iná. Hralo tam dosť Kanaďanov a podobne. Celkovo tam ale pôsobí veľa kvalitných hráčov, lebo mužstvá v nej majú peniaze, vďaka ktorým si ich dovolia zaplatiť. Funguje to tam stále. Ale porovnávať EBEL ligu s našou nebudem, každá má svoje plusy aj mínusy a je niečím špecifická.

Azda najzaujímavejšia skúsenosť bola tá zámorská. Čo vás priviedlo do CHL, kde ste hrali za tím Memphisu?
Ponúkol mi to jeden agent, či by som to nechcel skúsiť. Mal som už dvadsaťpäť rokov a tak som si hovoril, že to môže byť dobrá životná skúsenosť.  Okrem toho som sa naučil dobre reč a zdokonalil sa v nej. Bol tam celkovo iný život, iný životný štýl, iný hokej, čiže to človeka zároveň zocelilo. Beriem to ako veľmi pozitívnu skúsenosť v mojom hokejovom živote. Bolo cítiť aj lepšie podmienky a takisto kvalitu. Je to síce liga až pod tou farmárskou AHL, ale čo sa týka podmienok, bolo tam všetko. O nič som sa nestaral, mal som pokojný život.

Z Ameriky ste sa presťahovali na Britské ostrovy. Má tam hokej takú dobrú úroveň?
Najvyššia hokejová súťaž tam má svoju kvalitu. Avšak vždy je len akoby zatienená futbalom. Totižto, keď sa povie slovo Anglicko, napadne vám futbal. Určité hokejové mužstvá tam ale zlé nie sú. Nehovorím, že to tam je nejaké extra, ale aj tak, ako cudzinec musíte všade podávať dobré výkony a aj tam som sa musel obracať (úsmev). V tej sezóne sme s tímom prehrali až vo finále, tak to trošku škrie, aj keď finále som už prehral aj tu na Slovensku, takže som bol zvyknutý (smiech). Napriek tomu, keď prehráte finále, vždy je to zlé.

Neprekážal vám takýto zahraničný život?
Práveže nie. Mal som dlho iba priateľku, dieťa až okolo tridsiatky, tridsať jedna. Malý so mnou vyrastal v Nórsku, dovtedy som bol so ženou, vtedy ešte len priateľkou, sám, čiže nám to vyhovovalo. Hovoril som si, že doma na zadku môžem sedieť po kariére. Celé to bolo super, a keď sa potom narodil malý, niečo sme ešte spolu trošku pobehali, no a už ako išiel do škôlky a neskôr do školy, tak bol čas sa vrátiť a usadiť sa tu. Myslím si, že by už nemalo význam niekam chodiť.

Nevyplatené peniaze sú na Slovensku stály problém

Utkvelo vám v pamäti zo zahraničia niečo špeciálne?
Bolo veľa aj úsmevných chvíľ, ale rád by som poukázal na možno takú radu do života aj pre iných mladých hráčov. Pokiaľ sú zo zahraničia, musia sa naučiť profesionalite. Bez toho to nejde. Možno tuto im to niekde tolerujú, ale raz keď prídu do zahraničia, tak sú legionári a musia podávať dvojnásobne lepšie výkony ako doma. Častokrát si to mladí chalani neuvedomujú, chcú ísť len von a von a pritom na to v hlave nie sú pripravení. Podľa mňa práve tu nastáva dosť často problém.

Bolo podľa vás niečo v zahraničných ligách, čo chýba v tých našich?
Čo chýba? Napríklad hneď prvý bod sú nevyplatené peniaze. To v zahraničí neexistuje. Na Slovensku to však je celkom bežný jav. U nás si niektorí majitelia klubov, nebudem menovať, myslia, že sú nejakí milionári či machri a môžu si dovoliť, čo chcú. Zmluvu berú ako zdrap papiera a potom to tak žiaľ niekedy aj vyzerá. Chalani sú dlhé mesiace bez výplat, nedostanú ich a podobné veci, čo sa v zahraničí nestalo. Na Slovensku je to však celkom bežné, čo aj počúvam a mám trochu s tým aj takú skúsenosť. Je to neprofesionálne a samozrejme nefér. V tomto sa teda máme čo učiť.  

V posledných rokoch ste postupne zakúsili všetky tri seniorské hokejové súťaže na Slovensku. Je medzi nimi veľký rozdiel?
Určite je medzi ligami rozdiel, to je samozrejmé. Extraliga je plne profesionalizovaná a medzi ňou a prvou ligou je myslím si veľký rozdiel.

 

 

Foto: Natália Michálková, HK Dukla Trenčín, Jégkorongblog