scrolltop scrollbottom

Rozhovory

Vynahradí si v Dubnici päťnásobný majster SR vlaňajšie sklamanie z Prešova?
Peter Košťál | 16.10.2017 20:37:40

Minulú sezónu si s Prešovom vybojoval víťazstvo v základnej časti a do play-off tak nastupoval ako najväčší ašpirant na titul. V semifinále však s „Tučniakmi“ vypadol so Skalicou a sen o baráži sa rozplynul. Päťnásobný majster Slovenska Michal Kokavec následne ďalšiu sezónu skúšal šťastie v Rumunsku, no angažmán mu nevyšiel podľa predstáv. Tridsaťštyriročný skúsený útočník teda začal sezónu neskôr ako ostatní. Navyše, po dohode s MHK Dubnica nad Váhom sa nešťastne zranil a pauzovať musí aj ďalšie týždne. Počas rekonvalescencie sme sa s ním porozprávali.

Smolu si už snáď vybral na celú sezónu

Prvý zápas v 1. lige ste odohrali až na konci septembra. Prečo taký oneskorený štart?
Na začiatku sezóny som bol v Rumunsku, kam som išiel za jedným spoluhráčom. Chcel som začať nový ročník tam, ale nakoniec to nedopadlo dobre. V lige bol totiž obmedzený počet cudzincov, a tak som sa vrátil domov. Potom som ešte čakal na jednu inú ponuku, ktorá však, bohužiaľ, tiež napokon nevyšla, a práve preto som sezónu začal tak oneskorene.

Úvodné dva zápasy ste odohrali v Považskej Bystrici. Brali ste tento angažmán vážne, alebo len ako dočasné pôsobisko?
S trénerom a manažérom hokejového klubu v Považskej Bystrici sme sa dohodli, že si s nimi zahrám v dvoch zápasoch, ale bez zmluvy. Išlo hlavne o to, aby som už konečne mal aj nejaký kontakt s ľadom. Počas toho jedného týždňa som chodil s tímom aj na tréningy a tiež som si potreboval odohrať nejaké zápasy, aby som bol v tempe a trošku rozohraný, keďže som vtedy ešte nemal žiaden angažmán.

Od októbra už nastupujete za susednú Dubnicu. Ako sa vám páči?
Zatiaľ som tu spokojný až na to, že hneď v prvý týždeň som sa zranil. V minulý piatok v Skalici som dostal pukom do korčule a mám z toho zlomený malíček na nohe.  Takže po dvoch zápasoch v Dubnici som mimo z hry asi na dva až tri týždne, čo je trochu smola na začiatok. Každopádne by som ale v Dubnici rád pokračoval až do konca sezóny. Uvidíme, ako to tu bude postupovať a či budú obe strany spokojné, no ja by som sezónu rád dohral tu.

Po skvelom úvode sezóny Dubnica prehrala štyri zápasy v rade. V čom bol problém?
Do mužstva som prišiel až za pochodu, preto mi je ťažko hodnotiť doterajšie výkony tímu. Odohral som tu zatiaľ iba dva zápasy, čo je veľmi krátka doba na hodnotenie mužstva. Aj teraz po zranení som bol v Dubnici len na zápas proti Novým Zámkom. Od budúceho týždňa však budem s chalanmi v kabíne už každý deň. Nehrať na ľade neznamená, že tam nebudem. S chalanmi určite pôjdem napríklad do posilňovne, na bicykel, lebo to sú veci, čo môžem robiť aj s mojím zranením.

V štyroch zápasoch ste zatiaľ nazbierali štyri body. Spokojnosť?
Čo sa týka mojich bodov, spokojný som. Ale najviac teraz dúfam, že to zranenie čo najskôr prejde a dobre sa zahojí, aby som mohol ísť čím skôr na ľad, hrať zápasy a pomôcť mužstvu. Je tu dobrá partia, tréneri sú tiež super. Uvidíme teda, ako to so mnou pôjde ďalej. Mrzí ma táto situácia, lebo som sa už konečne dostával do zápasového rytmu, ktorý mi teraz bude zase chýbať. Odohral som dve stretnutia za Považskú Bystricu a dve za Dubnicu. Za štyri zápasy sa už hráč dokáže dostať do rytmu. Ale prišlo trochu nešťastia a jedna strela do nohy ma znovu mierne odstavila. Zápasový rytmus je to, čo mi momentálne asi najviac chýba.

Prešov stroskotal na podmienkach

Minulý rok ste sa stali najlepším kanonierom ligy. Ako si na sezónu pamätáte?
Minulá sezóna bola vydarená a myslím si, že ako pre mňa, tak aj pre celé naše mužstvo. S Prešovom sme vyhrali základnú časť, ale v play-off nám to už trochu nevyšlo. Chceli sme ísť až do baráže a predĺžiť si sezónu o ďalší mesiac a pol. Túžili po tom nielen fanúšikovia, ale i vedenie klubu. To sa napokon nepodarilo a na konci sezóny tak prišlo trochu sklamanie. Pred touto sezónou som tiež uvažoval, že by som v Prešove pokračoval, navyše keď tam mám skvelé vzťahy ako s trénermi, tak i hráčmi a vedením tímu. Nakoniec sme sa ale jednoducho nedohodli na podmienkach, čo bol jediný problém a dôvod odchodu.

Určite ešte dodnes škrie vypadnutie v semifinále so Skalicou. Radi by ste si to vynahradili tento rok s Dubnicou?
To vypadnutie ma stále mrzí. Dubnica je tento rok nováčik v prvej lige a celú minulú sezónu odohrala v druhej lige. Napriek tomu má vedenie tímu veľké nároky a vysoké ambície. Chcú hrať play-off a v ňom minimálne semifinále. Ak sa dostaneme až tam, potom to už bude podľa mňa veľmi otvorené a finále sa môže podariť hocikomu. Záležať bude najmä na tom, v akej forme sa mužstvo počas play-off predstaví. Je ale jasné, že sa teraz v základnej časti posnažíme byť čo najvyššie v tabuľke a získať tým čo najlepšiu východiskovú pozíciu pred vyraďovacími bojmi. No sezóna ešte len začala, bude dlhá a v lige je veľa vyrovnaných tímov, najmä v prvej štvorke či päťke.

V októbri minulého roka ste nosili aj striebornú prilbu. Radi by ste si to zopakovali?
Na takéto doplnkové veci vôbec nemyslím. Vtedy sme s Prešovom mali dobré výsledky, mužstvu sa darilo a ja som tiež pozbieral viacej bodov. Možno to tak potom vyšlo a fanúšikovia to ocenili, ale túto sezónu na to vôbec nepozerám. Chcem podávať čo najlepšie výkony a samozrejme, aby náš tím vyhrával. Potom pôjde všetko tak, ako má.

Slová starších už nie sú alfa a omega

Ste päťnásobný majster Slovenska. Čo by ste odporučili mladým hráčom, aby mali aj oni takú úspešnú kariéru?
Záleží od toho, či hráč na sebe maká, ale je to aj o šťastí, že v akom mužstve a s akou partiou hráte. Ja osobne som mal to šťastie, že som hral v dobrých tímoch a kluboch, ktoré mali vždy len tie najvyššie ambície. Čo sa týka Slovana Bratislava, ten mal vždy jednoznačne najvyššie ciele v lige. Titul so Žilinou naopak nikto nečakal, navyše zo šiesteho miesta, ale boli sme skvelá partia a do karát nám nahralo aj trochu šťastia. Okrem toho veľmi záleží aj od toho, aké máte v klube podmienky a fazónu. Celkovo však vtedy bola iná generácia a tiež boli inak nastavené podmienky v kabíne medzi staršími a mladými hráčmi. Dnes sa to už trochu vytráca a nie je to ako kedysi. Jednoducho povedané, mladí hráči často nemajú rešpekt voči tým starším, čo sa pred desiatimi rokmi nemohlo stať. Mladíci rešpektovali v kabíne skúsenejších, a keď nejaký starší hráč niečo povedal, bola to alfa a omega. Dnes sa mi zdá, že to tak už nefunguje. Myslím si ale, že vcelku sa teraz hokej na Slovensku začne uberať tou lepšou cestou. Zmenili sa štruktúry, vedenie a verím, že to bude len lepšie.

Odohrali ste už niečo aj v Kazachstane. Je tam porovnateľná úroveň hokeja ako u nás?
V Kazachstane som hral päť rokov dozadu. Vtedy tam bolo všeobecne strašne veľa cudzincov, keďže pravidlá dovoľovali klubom mať až desať alebo jedenásť zahraničných hráčov. Vďaka tomu bola v tom čase úroveň kazašskej ligy veľmi dobrá a môžem povedať, že bola asi rovnako kvalitná ako naša extraliga. Momentálne tam ale majú strašne veľa obmedzení, nemôžu hrať ani starší hráči, počet legionárov sa ohraničil na päť a nie som si istý, či tento rok už nie dokonca až na štyri. Každý rok pravidlá menia, a preto si netrúfam porovnávať ligu v aktuálnom stave.

Čo vás vôbec dostalo do kazašskej ligy?
Išiel tam hrať jeden môj kamarát a v klube hľadali ešte jedného útočníka. Som mu veľmi povďačný, že oslovil práve mňa. Ja som si povedal, že prečo nie, a tak sme šli nakoniec traja chalani zo Slovenska jedným letom naraz. Chceli sme si to aspoň vyskúšať a napokon to bolo všetko veľmi dobré. Veľmi zaujímavé však je, že sme tam mali naozaj poriadne veľa cestovania a človek nikdy nevedel, akým dopravným prostriedkom sa pôjde na najbližší zápas. Niektoré mestá boli od nás strašne ďaleko a cestovali sme autobusmi, vlakmi, dokonca aj lietadlom. Na každé stretnutie sme išli nejako inak, podľa toho, ako bol súper vzdialený.

Ešte priskoro riešiť baráž

Prvú ligu ste začali hrať až minulú sezónu. Prekvapila vás svojou kvalitou?
Nevedel som, čo môžem od prvej ligy očakávať, nikdy predtým som ju nehral na celú sezónu. Avšak aj v tejto lige boli naozaj kvalitné mužstvá ako Skalica, Michalovce, Detva a zápasy s nimi boli fakt dobré a mali vysokú úroveň.

Myslíte, že rozdiel medzi prvou ligou a extraligou nový systém baráže zmenšil?
Baráž sa dlho hrala len medzi posledným tímom z extraligy a víťazom prvej ligy na štyri víťazné zápasy. Osobne si myslím, že je zaujímavejšia, odkedy sa systém zmenil a hrajú dve najhoršie extraligové mužstvá proti finalistom z našej ligy akoby štvorkolo každý s každým. Okrem toho sme minulý rok videli, že baráž bola veľmi vyrovnaná a napínavá. Určite sa ešte ale nedá povedať, či teraz na ňu máme, alebo nie. Viem, že napríklad Detva má v extralige zatiaľ len jeden bod a na poslednom mieste výrazne zaostáva za ostatnými. Sezóna je však dlhá a ťažko hovoriť štyri, päť mesiacov popredu, čo bude. O dva mesiace vôbec nemusíme byť tam, kde sme teraz, koniec koncov, sami sme sa o tom presvedčili, keď sme razom stratili prvé miesto. S Dubnicou môžeme byť po základnej časti v tabuľke ako vyššie, tak i nižšie, a práve preto je zbytočné teraz polemizovať o možnej účasti v baráži. A navyše, aj tak si myslím, že v Detve sa to ešte otočí a nejaké tie body začne zbierať a zabojuje o vyššie priečky. Posledné zápasy hrala pomerne tesne a prehrala vždy len o nejaký jeden, možno dva góly.

Stúpa podľa vás atraktivita hokejových líg na Slovensku?
Ťažko povedať. Na niektoré stretnutia a mužstvá chodí dosť divákov, na iné zas pomenej. Neviem, čím presne to je. Ale napríklad minulú sezónu v Prešove chodilo na začiatku sezóny na hokej veľmi málo ľudí, mohlo ich byť možno štyristo až päťsto. Ako sme však mali lepšie výsledky a hrali o vrch tabuľky, tak postupne ľudí pribúdalo. Dokonca až tak, že na konci základnej časti pred play-off a počas vyraďovacích bojov chodilo na zimák dve až tri tisíc ľudí. A myslím si, že také čísla sú už veľmi pekné na prvú ligu. Záleží to veľmi od toho, ako mužstvo hrá, či sa mu darí a má dobré výsledky. Podľa mňa je málo naozaj takých skalných fanúšikov, ktorí chodia povzbudzovať aj keď sa tímu nedarí, bez ohľadu na výsledky. Sú aj takí, ale určite je viac tých, čo sa prídu pozrieť, len ak sa darí. U nás v Dubnici síce neviem, aké návštevy bývali doteraz, avšak momentálne chodí okolo osemsto ľudí, čo je, podľa mňa, na prvú ligu veľmi slušná návšteva 

 

Foto: Róbert Mačej, HK Skalica, Natália Michalková